1. Zraz RCC - Bojnice 2006 - Renault Classic Club

Hlavná ponuka:

1. Zraz RCC - Bojnice 2006

Pôvodný úmysel bol vyraziť z Bratislavy v piatok už okolo obeda. Ako to však býva realitá býva úmysel je jadna vec a realita niečo úplne iné.

Napríklad, Majmajko celú noc leštil Alojzovu novú červenú 4CV, pretože Alojz mu ju ponúkol na zraz. Nakoniec ju však musel ráno nechať v Bratislave, pretože zlyhala vodná pumpa. Takže sa vrátil ku svojej R4.

Tak ako Majmajko som mal aj ja zo štvrtka na piatok nočnú. Keďze som prišiel domov o 6.30 a potreboval som sa ešte aspoň trochu vyspať tak som aj ja prispel k oneskoreniu, pretože v piatok doobeda som si musel zariadiť ešte nejaké pracovné záležitosti o ktorých som sa dozvedel vo štvrtok večer.

Nuž horko ťažko sme sa okolo 15.00 opustili Bratislavu. Keďže sme neboli blokovaný rýchlostným limitom 4CV tak sme sa rozhodli pre dialnicu. Rýchlosť sa pohybovala okolo 80-90km/h.

Po niekoľkých zástavkách a zopár krkolomných predbiehacích manévroch sme dorazili do Bojnického kempu. Ubytovali sa a vrhli sa na bufet. Najprv na jedlo a napokon na nápoje. Nealkoholické a čo sme niektorý na druhý deň ľutovali aj alkoholické.

Na druhý deň po ranajkách sme sa s organizačným vybrali prejsť si trasu "panenskej jazdy". Po nami vybranej trati však medzičasom zvážali drevo, takže prejazd niektorých pasaží bol značne bolestivý pre auto aj posádku.

V čase keď sme boli na ceste späť sa začali v kempe objavovať prvý účastníci. Členovia posádok, ktorý prišli spolu s nami už v piatok, bravúrne zvládli úlohu privítacieho komité, za čo im patrí moje poďakovanie.

Keď sme sa konečne vrátili do kempu na parkovisku už stálo zo desať áut. Blížil sa obed a tak sme sa rozhodli nakŕmiť hladné žalúdky. Behom obeda v neďalekom Salaši sme prehodnotili počasie a rozhodli sa pre zmenu plánu. Panenskú jazdu a jazdu rovnomernosti pôvodne plánovanú na Nedeľu sme preložili na Sobotu a tak sme rovno z parkoviska pred salašom odštartovali "jazdu rovnomernosti".

Úloha bola odhadnúť a následne dodržať čas jazdy z parkoviska do cieľa, ktorým bol Kemping v Nitrianskom Rudne. Jedniná informácia ktorá napomáhla k odhadu bola vzdialenosť a fakt, že v strede trate čaká ešte jedna súťažná úloha. Úloha spočívala v pití pití Piva alebo Kofoly v krčme "U Divokého Prdu", to sme nikomu však nepovedali.

Čo sme však naozaj netušili bolo, že tesne pred Nitrianskym Rudnom sa zahniezdila policajná hliadka, takzvaná "buzeračka". Žltá R8 účastníka Alexa sa im natoľko zaľúbila,

že si ju chceli poobzerať dlhšie. Inak si neviem vysvetliť fakt že zastavili 40 ročné hystorické vozidlo z 10tich ktoré okolo nich behom 20 minút prešli. Alex mal všetko v poriadku a tak jedniné čo bolo na tejto zástavke zlé bolo, že mu narušili jazdu a tým aj výsledný čas.

Ďalší fakt ktorý ma presvedčil o názore, že hliadkujúci policajti sú tajný fanúšikovia R8 bol, že zastavili ešte jednu posádku R8. Tentokrát to bola R8 v bordovej metalíze z Trnavy. Táto posádka sa aktívne nezúčastňnovala súťaže, takže narušenie hodnotenia nehrozilo, avšak platnosť emisnej kontroly bola prekročená zhruba o mesiac. Malý sponzorský dar Policajnému Zboru vo forme blokovej pokuty umožnil pokračovanie v jazde.

Po tom čo sme sa všedci zoradili v priestore kempu v Rudne pristúpili sme k vyhodnoteniu súťaže. Až tri posádky sa priblížili časom jazdy k odhadovanému na jednu minútu. Preto sme použili výsledky súťaže z pitia na čas na "rozstrel".

==vysledky sutazi== A tak konečné poradie vyzeralo takto: ==konecne vysledky, prve tri miesta== Ďaľším bodom programu bola "spanilá jazda". Zoradili sme sa podľa roku výroby s výnimkov R4, ktoré viedli peletón. Pri zoraďovaní zostal však Luboš (modrá R15) príliž dlho stáť na spojke a tá si trošku "pofajčila". Celý peletón vyrazil a on zostal stáť. Maťo (červená R5) pohotovo vyskočil, nastavil spojku a dali sme sa do dobiehania kolóny.

Trať jazdy viedla z Nitrianskeho Rudna cez Nováky a Prievidzu späť do Bojníc. Bolo to fajn. Luďia okolo cesty sa zastavovali, kývali a fotili si nás. Najviac ma pobavil spolujazdec červeného kupé(Alfa Spider, Fial Barchetta, alebo niečo podobné) v Prievidzi. Auto stálo v protismere, inkriminovaný spolujazdec vystrčený od pol pása z okienka a fotil kolko len foťák stíhal. To sa mi ve

ľmi páčilo. Čo som ale nevedel pochopiť boli netolerantný vodiči na križovatkách a kruhových objazdoch. Silou mocou sa nám tlačili do kolóny. Napriek tomu, že sme nemali policajný doprovod, mohli preukázať viacej ohľaduplnosti. Čo už..!

Koniec jazdy bol na parkovisku pod Bojnickým zámkom. Bol to priestor pre záujemcov ísť si pozrieť zámok a okolité atrakcie. Viacerý to však pochopili ako ukončenie a pobrali sa domov, napriek tomu že vedeli, že sme zorganizovali zraz viacdňový. Túto skutočnosť som navyše niekoľkokrát počas dňa zopakoval.

Niektorý z nás, nezaujatý dianím v Bojniciach, sa pobrali späť do kempu. Ja som si spolu s Majmajkom sadol do bufetu s pánom Seberínim a Rišpánom. čo bola ústredná téma snáď nemusím nikomu dlho vysvetlovať. Po kávičke sa posledne menovaný páni tiež pobrali na cestu domov.

Nuž a v tomto bode sa asi oficiálne skončil náš prvý zraz. Tý ktorý sme zostali ešte na noc sme si posedeli v Bufete a po záverečnej ešte pri ohníku. Preberali sme veci organizačné hodnotili a plánovali do budúcna a hlavne diskutovali o našich štvorkolesových miláčikoch.

A kedže nadpolovičná väčšina z nás odchádzala v nedeľu, rozhodli sme sa pre odchod všedci. Spoločná cesta domov bola fajn. S týmto názorom pravdepodbne nesúhlasili vodiči uväznený v kolóne za nami, ale snažili sme sa v pravidelných intervaloch zastavovať a púšťať "rýchlejších".

Nuž a čo povedať na záver? Jazda bolo fajn, ale mali sme ju nechať na nedeľu. Možno by to viacerých z Vás primelo zostať cez noc. Prakticky nikto z "mimoBratislavských" účastníkov zarezervovaný nocľah nevyužil. Bolo len na ochote domácich, že nám nedali zaplatiť celé objednané ubytovanie. Takisto pripravené ceny pre súťaže a tombolu som zobral spať domov.

Ale aj tak stála ta atmosféra za to. Tá kolóna áut, tie pohľady okolostojacich a v neposlednom prípade spokojný výraz na tvárach Vás, účastníkov. Dúfam že sa uvidíme aj na našom ďaľšom zraze budúci rok.

Uplne na záver sa chcem poďakovať ľuďom, ktorý pomáhali pri organizácii. Zdeněk, Martin a Marian, ďakujeme!

S pozdravom Váš predseda.

Matúš