6. Zraz RCC - Sĺňava, Piešťany, Topoľčany 2011 - Renault Classic Club

Hlavná ponuka:

6. Zraz RCC - Sĺňava, Piešťany, Topoľčany 2011

Pôvodný plán bol pre nás ako organizátorov prísť do Piešťan vo štvrtok doobeda, aby sme postíhali prípravné práce s čo najmenším stresom. Samozrejme naše plány skrížili všakovaké technické a logistické problémy, takže v Hoteli sme sa objavili až neskoro večer, za hustého dažďa. Ubytovali sa a v nedaľekej reštaurácii skonzumovali zaslúženú večeru. Na druhý deň sme sa pustili do príprav, trebalo vybaviť ešte mnoho vecí a pripraviť súťaže, ktoré mali účastníkov čakať počas sobotňajšieho orienťáku. Všetko sme nakoniec viac-menej postíhali a keď som sa z Romanom vracal z kontroly trate už stálo na parkovisku kopa Renaultov.

V sobotné ranné vstávanie bolo náročné, nastavil som si budík na 7:00 a keď som sa vrátil zo sprchy, otec na mna len prekvapene pozeral so slovami „Veď to je ešte len sedem!“. Na moje namietanie, že na 9:00 mam prihovor a treba čo to ešte pripraviť odpovedal nie veľmi presvedčeným „Ako myslíš.“ Napriek tomu, že som priebežne účastníkov informoval že príhovor bude o 9:00 pod balkónom s veľkým logom Renaultu, začali sa veľmi pomaly zhromažďovať až s 20 minútovým sklzom. Tento časový posun spôsobil že sa nám obslužné posádky začali presúvať na svoje stanoviská s miernym oneskorením a stresom. Nakoniec sme to ale stihli na čas. Prvá etapa mala niečo málo cez 60km a cestou sme účastníkov zamotali v Radošinej, kde síce nehladali naivné divadlo, ale opäť moje oblúbené zelené železničné plomby. Prvá obsluhovaná zastávka bola v Hajnej novej Vsi na futbalovom ihrisku. Vzhladom na veľkosť ihriska sme sem skoncentrovali hneď tri súťažné úlohy. Roman v prezlečení francúzskeho žandára zabezpečoval aby nikto túto zástavku neminul. O pár obcí ďalej čakali Peťo s Lindou a súťažnou úlohou ktorá opäť vyžadovala šikovnosť a presnosť pri triafaní na cieľ. V Topolčanoch za asistencie zamestnancov predajne Renaultu mali účastníci za úlohu zrátať objem motor vozidiel stojacich v predajni. Tesne pred cieľom na Babici sa zopár organizátorov pod vedením Rity rozhodlo zriadiť ešte dve výnimočné súťažné úlohy o ktorých som sa ja sám dozvedel v cieli až od účastníkov, ktorý sa ma neustále pýtali čo je hlavné mesto Maroka. Na trávnatej ploche v priestorch Ranču Babica sa potom ukázala hojná účasť, nakoľko sme ju celú s prehladom zastavali Renaultami. Medzitým účastníkov čakal obed, obhliadka Ranču pre záujemcov jazda na koníkoch a lukostrelba. Vyskúšal som si to aj ja sám, na moje prekvapenie som asi na 3 krát trafil aj terč.

Okolo 3 hodiny popoludňajšej sme odštartovali druhú asi 70km etapu ktorá viedla samozrejme okľukou späť do hotela. Druhá etapa mala už viacej obsluhovaných zastávok. Hneď prvou bola jazda zručnosti ktorú na moje prekvapenie najlepšie zdolalo najväčšie auto zrazu Safrane V6 Milana Vodu. Milan tvrdil že je to tým 3 litrovým motorom, ja si skôr myslim že na tak úzkom parkúre šlo skôr o to, kto ako zvláda svoje vozidlo. V každom prípade si to asi všedci užili, šoféri si zajazdili a spolujazdci popritom striedavo menili farby medzi zelenou, modrou a bielou z neustáleho vpravo, vľavo, vzad a vpred! Dašia trasa bola opäť kombinácia čítania Itineráru a hladania plomb, s občasnými súťažami ako strelba zo vzduchovky, malá jazda rovnomernosti alebo krúženie okolo tyče s napnutým špagátom. Podvečer sa začali účastníci pomaly objavovať späť na parkovisku pred hotelom. Na moje potešenie späť trafili nakoniec všedci do jedného. Čakala nás zaslúžená večera a potom voľná zábava pod taktovkou DJ Wlada až do rána. Sobotné ráno bolo pre niekoľkých vytrvalých tanečníkov náročné, avšak výdatné raňajky dodali telu potrebnú energiu na zdolanie poslednej súťažnej jazdy. Čumjazdy. Po návrate účastníkov sme si dopriali všedci obed a následne sme zraz uzavreli vyhodnotením a odovzdaním cien. Zápasenie bolo ako každý rok tesné a 2. a 3. miesto sme museli dodatočne rozstreliť ešte jednou súťažou.

Matúš Pribylský

predseda klubu

Výsledky súťaží a celkové poradie